Máte dieťa, u ktorého sa hovorená reč nevyvíja podľa očakávaní, a počuli ste o možnostiach augmentatívnej a alternatívnej komunikácie (AAK)? Táto konferenčná prednáška je určená pre rodičov, ktorí sa chcú zoznámiť s možnosťami, ako so svojím zdravotne znevýhodnením dieťaťom komunikovať napríklad prostredníctvom AAK. Dozviete sa, čo je to AAK, pre koho je určená a ako vyzerá v praxi, ale i to, kde a ako pri zavádzaní AAK vôbec začať a ako vyberať prvé slová do komunikačného slovníka. Vysvetlíme a ukážeme si, ako vyzerá podpora komunikácie u detí s mentálnym a viacnásobným znevýhodnením. Zameriame sa na prvé kroky v domácom prostredí a na to, ako budovať základy komunikácie cez bežné denné aktivity.

Dozviete sa i odpovede na tieto otázky:

• Prečo sú každodenná rutina a spoločná hra pre rozvoj komunikácie kľúčové?
• Aký je rozdiel medzi AAK terapiou v logopedickej ambulancii a podporou komunikácie v škole či doma?
• Ako riešiť najčastejšie úskalia z praxe – od „hrania sa“ s pomôckou cez zapojenie školy až po to, ako na dieťa netlačiť, ale byť mu vzorom?

Rodičovstvo je krásne, ale aj náročné. Byť rodičom dieťaťa s NKS však so sebou prináša mnoho ťažkých úloh, ako aj každodenný stres prameniaci z komunikačných bariér ich potomkov. Rodič dieťaťa s NKS často musí denne monitorovať sociálne interakcie dieťaťa s cieľom predísť možným nedorozumeniam, opakovane poskytuje oporu a útechu dieťaťu pri zvládaní negatívnych emócií, ktoré pramenia z nepochopenia či neschopnosti komunikovať svoje požiadavky. Taktiež neustála snaha dekódovať potreby a požiadavky dieťaťa, ich následné tlmočenie okoliu či sociálna izolácia môžu ľahko viesť k celkovému vyčerpaniu rodiča. 

Na prednáške sa preto dozviete:

• Ako sa syndróm rodičovského vyhorenia prejavuje?
• Prečo sú rodičia detí s NKS syndrómom vyhorenia viac ohrození?
• Ako mu účinne predchádzať?

Skáče vám dieťa do reči, nedopovie vetu, odbočí k inej téme alebo máte pocit, akoby vás vôbec nepočúvalo? U detí s ADHD nejde o neposlušnosť alebo nedostatok záujmu o rozhovor. Spôsob, akým mozog detí s ADHD pracuje s pozornosťou a impulzívnymi rozhodnutiami, sa prirodzene odráža aj v tom, ako komunikuje s okolím.

Počas prednášky sa bližšie pozrieme na to, ako ADHD ovplyvňuje komunikačné schopnosti dieťaťa doma aj v škôlke či škole. Vysvetlíme si, prečo deti s ADHD niekedy hovoria príliš rýchlo, prečo im robí problém počúvať a udržať tému rozhovoru a kedy ADHD stojí aj za závažnejšími problémami, ktoré sa môžu v reči objaviť. Ukážeme si aj stratégie, ktorými môžete dieťaťu pomôcť efektívnejšie vyjadriť svoje potreby a emócie.

Tri otázky, na ktoré prednáška odpovie:

• Ako súvisí ADHD a problémy s pozornosťou s každodenným fungovaním dieťaťa?
• Aké komunikačné ťažkosti sú typické pre deti s ADHD? 
• Čo môžem ako rodič urobiť doma, aby sme si s dieťaťom lepšie rozumeli?

Reč súvisí s celkovým vývinom dieťaťa – s tým, ako sa dieťa hýbe, ako dýcha, ako drží hlavu a telo, ako používa jazyk, čeľusť a pery. Prednáška ponúkne fyzioterapeutický pohľad na vývin dieťaťa a jeho možné súvislosti s rečou. Pozrieme sa na to, prečo sa pri rečových ťažkostiach oplatí všímať si nielen jazyk a ústa, ale aj držanie tela, stabilitu trupu, dýchanie ústami, polohu jazyka, spôsob sedenia, chôdzu po špičkách, kvalitu pohybu či predchádzajúce vývinové fázy.

Cieľom prednášky je rodičom ukázať, že vývin reči môže súvisieť aj s celkovým fungovaním tela dieťaťa. Preto môže byť pri rečových ťažkostiach užitočné pozrieť sa na dieťa komplexne – cez pohyb, dych, postúru a v spolupráci viacerých odborníkov, najmä logopéda, fyzioterapeuta a podľa potreby aj pedostomatológa. Rodičia sa dozvedia, čo si môžu všímať v bežnom dni dieťaťa, kedy je vhodné spozornieť a prečo môže mať fyzioterapeutické vyšetrenie význam aj vtedy, keď sa hlavný problém na prvý pohľad týka reči alebo výslovnosti.

Otázky, na ktoré sa dozviete odpovede:

• Keď má dieťa problém s rečou alebo výslovnosťou, prečo môže mať význam navštíviť aj fyzioterapeuta?
• Ako môže dýchanie ústami, poloha jazyka, držanie tela alebo slabšia stabilita trupu súvisieť s vývinom reči dieťaťa?
• Čo si môžu rodičia všímať v bežnom pohybe dieťaťa – napríklad W-sed, chôdzu po špičkách, obuv alebo preskočené vývinové fázy, a kedy je vhodné vyhľadať odborníka?

Dobrým rečníkom, komunikačným partnerom je ten, v prejave ktorého sa snúbia všetky štyri roviny reči rovnomerne – pragmatická, lexikálno-sémantická, morfologicko-syntaktická, ako aj foneticko-fonologická. Je to ako dobre fungujúca štvorčlenná rodina alebo pizza so štyrmi druhmi syra. Každý má v rodine nezastupiteľné miesto, svojím prínosom sa podieľa na jej kvalitnom fungovaní. Každý druh syra pridáva do výslednice gastronomického zážitku svoj jedinečný fenomén.

Každá rovina reči má svoje opodstatnenie v celkovom pohľade na kvalitu a kvantitu verbálneho prejavu a v pripravenosti na schopnosti zvládnuť  zručnosti, ktoré sú kladené na adepta nastupujúceho na akademickú pôdu povinnej školskej dochádzky, teda na malého – veľkého prváčika. O tom bude prednáška – o cielenom rozvoji všetkých 4 rovín reči a holistickom prístupe k dieťaťu. Ponúkne konkrétne príklady i odporúčania, vďaka ktorým môže prvák či prváčka lepšie a ľahšie zvládať školské povinnosti.

Lektorka odpovie i na tieto časté otázky:

• Prečo by moja dcéra nemala ísť do školy, keď susedkin chlapec rozpráva ešte horšie a už je prvák?
• Ak je už teraz naše dieťa expertom na technológie, tak ostatné mu pôjde v škole ľahko, však?
• Je znakom pripravenosti do školy, ak dieťa pozná skoro všetky písmená, počíta do 20 a vie farby po anglicky?

Svietiace, hovoriace, interaktívne, drevené, plastové, puzzle či spoločenské hry... Alebo radšej žiadne? Dnešný trh ponúka nekonečne veľa možností, no ktoré hračky skutočne pomáhajú pri budovaní slovnej zásoby, gramatiky a celkovom vývine reči u detí?

V prezentácii si ukážeme konkrétne hračky, do ktorých sa oplatí investovať, ale i to, ako naplno využiť tie veci, ktoré už doma máte, aby dieťa prirodzene podnecovali ku komunikácii. Povieme si tiež, čomu sa pri výbere radšej vyhnúť a aké chyby najčastejšie robíme pri hre. Skutočný rozvoj reči sa však nezačína ani nekončí v detskej izbe. Presunieme sa preto od hračiek priamo k rodinnému stolu a bežným denným rutinám. Ukážeme si, ako aj z varenia či spoločného stolovania spraviť bohatý rečový zážitok. Deti totiž zo všetkého najradšej napodobňujú práve nás dospelých, čo vytvára ideálny priestor na prirodzenú komunikáciu. 

Budeme sa zaoberať otázkami:

• Aké logopedické hry a hračky sú najlepšie na rozhovorenie dieťaťa a oplatí sa ich kúpiť aj domov?
• Čo môžeme robiť, keď nemáme poruke žiadne hračky, ale napriek tomu chceme trénovať?
• Ako konkrétne sa máme s hračkami hrať, aby sme dieťa podnietili k reči a komunikácii?

Mama, baba, havo, mé, gól, ee, tam, tata... – práve toto môžu byť prvé výrazy, ktoré deti začnú používať vo svojej komunikácii. Ktoré slovo získa to dôležité prvenstvo a bude sa o ňom hovoriť ako o prvom slove? V spoločnosti máme aj tu zabudované stereotypy. Môžeme spomenúť napr. pomyselný „súboj“, či to bude mama alebo tata, čo samozrejme neznamená, že toho rodiča dieťa zákonite ľúbi viac. V tomto príspevku sa budeme odborne zaoberať troma pohľadmi na prvé slová slovensky hovoriacich detí: aký je obsah týchto slov  (čo nám chcú deti vlastne povedať), aká je forma prvých slov (konkrétna hlásková štruktúra) a aká je funkcia slov (v akých situáciách ich deti používajú).

Počas prednášky sa dozviete odpovede i na tieto otázky: 

• Aké sú prvé slová u slovensky hovoriacich detí?
• Aké efektívne techniky môže rodič dieťaťu ponúknuť pri učení sa prvých slov?  
• Čo ak sa prvé slová neobjavia? Kedy má mať rodič obavy?

Hovorí vaše dieťa namiesto „škola“ „skola“ alebo namiesto „čiapka“ „ciapka“? Výslovnosť sykaviek patrí medzi najčastejšie výzvy, s ktorými sa rodičia v predškolskom veku stretávajú. Mnohí si kladú otázku, či ide o prirodzený vývoj alebo je už čas vyhľadať odborníka. Táto logopedická prednáška je určená všetkým rodičom, ktorí chcú vedieť viac o vývine sykaviek S, Z, C, Š, Ž, Č a pomôcť tak svojmu dieťaťu k čistej výslovnosti.

Spoločne sa pozrieme na to, že správna reč sa začína dobrým sluchom. Dozviete sa, ako rozvíjať fonematické uvedomovanie – teda schopnosť dieťaťa rozlíšiť jemné rozdiely medzi hláskami ako S a Š. Ukážeme si praktické a hravé cvičenia na rozhýbanie jazýčka a pier, ktoré zvládnete doma za pár minút a vďaka ktorým podporíte správny vývin sykaviek. Získate overené tipy, ako dieťa jemne opravovať bez toho, aby stratilo motiváciu. Cieľom prednášky je odovzdať účastníkom konferencie praktické nástroje, vďaka ktorým sa domáci tréning premení na zábavnú hru a rodičia dokážu podporiť rečový vývin svojho dieťaťa.

Povieme si:

• Do akého veku má dieťa čas na správnu výslovnosť sykaviek a kedy už musíme ísť k logopédovi?
• Čo mám robiť, keď dieťa hlásku Š samostatne vie povedať, ale v bežnej reči a slovách ju stále nahrádza hláskou S?
• Ako môžem doma trénovať sluch dieťaťa, aby samo počulo rozdiel medzi sykavkami, ak si ich pri reči pletie?

Elektívny mutizmus patrí do kategórie úzkostných porúch, keď dieťa vie a chce hovoriť, avšak sústavne zlyháva v tom, aby bolo schopné hovoriť v určitom prostredí alebo s určitými ľuďmi. Deti s elektívnym mutizmom zvyčajne hovoria s členmi rodiny doma, ale nehovoria v škole/škôlke, vo väčšom kolektíve, s cudzími ľuďmi... Neschopnosť rozprávať nie je spôsobená nedostatkom vedomostí alebo neschopnosťou rozprávať hovorenou rečou.

Na prednáške rozoberieme:

• Čo je za zvláštnym správaním detí, keď doma dokážu rozprávať, ale v niektorých prostrediach (najčastejšie v MŠ) alebo s niektorými ľuďmi rozprávať nedokážu?
• Ako rozpoznať (s)elektívny mutizmus a ako dieťaťu pomôcť?
• Čo môžu urobiť rodičia a čo môžu urobiť pani učiteľky v materskej škole, aby takémuto dieťaťu pomohli?