PROGRAM

25. 10. 2023

Zase logopédia? Mne sa neeechceee! alebo Ako motivovať deti pri logopedických cvičeniach

Každý rodič sa už stretol so situáciou, že musí dieťa nútiť do neobľúbenej činnosti. Ako sa dá trénovať logopédia bez toho, aby sa stala nudnou aktivitou? Povieme si všeobecné aj konkrétne tipy, aby logopedické cvičenia boli efektívne a zábavné. Ale stačí to? Alebo treba motivovať ešte niekoho iného?

Lektorka sa bude venovať aj týmto témam:

  • Prečo je motivácia taká dôležitá?
  • K čomu vlastne máme dieťa motivovať – musí vždy opakovať slová po dospelom alebo sa dajú rozvíjať rečové a jazykové schopnosti aj iným spôsobom? 
  • Čím môžeme logopedické cvičenie oživiť?

Mgr. Mária Košútová

Študovala odbor logopédia na PdF UK v Bratislave a následne špecializáciu klinická logopédia na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave. V súčasnosti pôsobí ako klinická logopedička v Ambulancii klinickej logopédie v Žiline. Má skúsenosti s vedením individuálnej a skupinovej terapie, diagnostikou narušenej komunikačnej schopnosti, prácou s deťmi v predškolských i zdravotníckych zariadeniach i prácou s rodičmi. Objektom jej záujmu sú najmä narušená zvuková rovina reči, vývinová jazyková porucha a poruchy plynulosti reči. Je autorkou logopedických materiálov Sykavky zábavne (2018), Od slov k vetám (2019), Básničková logopédia (2021) a Čarovná logopédia (2022), spoluautorkou logopedického pexesa a kvarteta Hry s trpaslíkom Trúbkom (2022).  Aktuálne pripravuje Básničkovú logopédiu 2 zameranú na trénovanie hlásky R. Žije v Žiline s manželom a synmi Majkom, Maťkom a Miškom.


Ako vplývajú príkrmy a strava na oromotoriku a reč?

Základným predpokladom správnej reči, ale i prehĺtania je kooperácia orgánových systémov, ktoré zahŕňajú aj oromotoriku. Jej nesprávny vývin v ranom veku negatívne pôsobí nielen na spracovanie potravy v ústach a jej prehltnutie, ale ovplyvňuje i reč. Neustále pribúdajú deti, ktorých vývin hrubej a jemnej motoriky je v súlade s normou, avšak orálna motorika je natoľko oslabená, že reč je ťažko pre komunikačného partnera zrozumiteľná. Zameriame sa na to, ako nielen v ranom veku dieťaťa môže ovplyvniť strava artikuláciu a orálnu motoriku. 

Lektorka sa bude venovať aj týmto otázkam:

  • Potrebujeme precvičovať s každým dieťaťom oromotoriku?
  • Existuje súvislosť medzi oromotorikou a artikulačnými orgánmi?
  • Môže konzistencia a viskozita potravy ovplyvňovať pohyb jazyka a čeľuste?

PaedDr. Adelaida Fábianová

Vyštudovala odbor klinickej logopédie na UK v Bratislave, postgraduálne špecializačné štúdium klinickej logopédie na SZU v Bratislave. Aktuálne je doktorandkou na LF UK v Bratislave a pracuje v AXIS Medical Center v Piešťanoch. Prevažne sa venuje deťom, ale i dospelým s neurogénnymi poruchami vrátane porúch prehĺtania. Špecializuje sa aj na orofaciálnu stimuláciu a aplikáciu logopedických sond. Je autorkou monografie Orofaciálna a bazálna stimulácia, publikácie Oromotorika hrou, spoluautorkou v publikáciách Poruchy polykání a Logopedarium. Publikovala aj v odborných časopisoch Efeta, Mondo Auito, Rivista Italiana per la care in perinatologia, Lucina. Pôsobí v redakčnej rade: Listy klinické logopedie. Je členka vedeckej spoločnosti pre perinatológiu v Taliansku.


Ako rozprávať, aby dieťa z reči profitovalo?

To, akým spôsobom sa s dieťatkom rozprávame, nie je z hľadiska jeho napredovania vo vývine reči jedno. Spoločne sa pozrieme na to, akým chybám je dobré sa vyhnúť, a hlavne ako zefektívniť našu reč a uľahčiť tak dieťatku osvojovanie si prvých slov.

Zodpovieme aj na otázky:

  • Prečo sa nemôžeme s dieťaťom rozprávať rovnakým štýlom ako s dospelým?
  • Aký je správny spôsob kladenia otázok v komunikácii s dieťaťom?
  • Čo pomôže, aby sme si s dieťaťom ľahšie porozumeli?

Mgr. Jana Kováčová

Jana Kováčová je logopedička, manželka a mama, pochádza z malej dedinky v okrese Prievidza. Študovala logopédiu na Katedre logopédie PdF UK v Bratislave a po škole sa venovala nadobúdaniu praxe vo vysokošpecializovanom odbornom ústave pre deti s poruchami reči a učenia Dialóg v Bratislave. Naďalej sa aktívne zúčastňuje na ďalších logopedických kurzoch a vzdelávaniach. Na sociálnych sieťach publikuje ako @logomamka. 

Špecializuje sa predovšetkým na ranú intervenciu – prácu s deťmi v najmladšom veku a deťmi v predškolskom veku. Materstvo ju zároveň učí pozerať sa na deti a prácu s nimi aj z pohľadu rodiča, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou logopedickej intervencie.


Ako písať domáce úlohy s dieťaťom s dyslexiou?

Dyslexia je vývinová porucha učenia, pri ktorej má dieťa ťažkosti s čítaním, ktoré sa v školskom prostredí premietajú do ťažkostí v učení. Dyslexia je vrodená odlišnosť mozgu spracovávať písanú reč, ktorá spôsobuje, že dieťaťu môže osvojenie učiva trvať dlhší čas. V rámci prednášky sa rodičia dozvedia praktické rady a tipy, ktoré pomôžu pri príprave do školy a písaní domácich úloh.

Prakticky sa zameriame na zodpovedanie konkrétnych otázok:

  • Akým spôsobom máme, my, rodičia, pristupovať k dieťaťu pri príprave na vyučovanie?
  • Ako si organizovať čas, aby sme sa neučili do neskorej noci?  Ako ho motivovať k učeniu?
  • Aké špeciálne metódy môžeme použiť, aby si dieťa osvojilo učivo ľahšie? Ako mu pomôcť osvojiť si predpísané učivo tak, aby sme neboli zo školy frustrovaní?

Akceptujúce rodinné prostredie a láskavý prístup rodičov k dieťaťu sú kľúčovým komponentom na životnej ceste človeka s dyslexiou, ktorej cieľom nie sú len akademické úspechy, ale najmä osobné šťastie a spokojnosť v budúcom povolaní.

Mgr. art. Mgr. Martina Zubáková, PhD.

Vyštudovala Strednú pedagogickú školu v Prešove, Vysokú školu múzických umení v Bratislave v odbore tanečné umenie a Pedagogickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave v odbore logopédia, z ktorého získala titul PhD. V súčasnosti pôsobí na Katedre logopédie PdF UK v Bratislave a v SCŠPP Inštitút detskej reči. Počas svojej práce v SZUŠ Prokofievova sa niekoľko rokov venovala deťom v materských školách, kde učila hudobno-pohybovú výchovu. Je autorkou pracovného zošita a oromotorického pexesa Rozcvičme si jazýček – ilustrovaná logopedická rozcvička,  pracovného zošita Robot Edko 1 a spoluautorkou edukačnej pomôcky s autokorekciou Slabiky s robotom Edkom. A mimoriadne obľúbených materiálov na fonematické uvedomovanie: Balíček: Robot Edko 2 (zošit a edupomôcka) a Balíček: Robot Edko 3 (zošit a edupomôcka). Všetky jej materiály odporúča Slovenská asociácia logopédov.

26. 10. 2023

Čakať alebo nečakať s návštevou logopéda?

Jedna z najčastejších otázok v súvislosti s logopédiou je tá, kedy logopéda vyhľadať. Kedy je ten správny čas? A kedy ešte počkať? Predstavíme základné orientačné míľniky v závislosti od veku dieťaťa, ktoré pomôžu rodičom zorientovať sa vo vývine reči. Rodičia získajú informácie o tom, pri ktorých jazykových i rečových prejavoch je už vhodné začať s logopedickou intervenciou. V spoločnosti kolujú viaceré mýty, kvôli ktorým rodičia návštevu logopéda odkladajú. Spomenieme tie najčastejšie a uvedieme, prečo by nemali patriť medzi dôvody, ktoré bránia logopedickej terapii. Rozhodnúť sa osloviť odborníka je len prvý krok, tým druhým je nájsť ho. Aj o tom, kde ho hľadať, budeme hovoriť.

  • Kedy najskôr a kedy najneskôr možno logopéda vyhľadať?
  • Je potrebné vyhľadať logopéda, ak dieťa v troch rokoch nevyslovuje hlásku R?
  • Pomôže kolektív v škôlke rozhovoriť každé dieťa?

Mgr. Marika Kováčová

Vyštudovala odbor logopédia na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracuje ako logopedička v centre poradenstva a prevencie. Pracovné skúsenosti má s deťmi a mládežou vo veku 2 až 18 rokov. Zameriava sa najmä na diagnostiku a terapiu vývinovej poruchy jazyka, narušenú zvukovú rovinu jazyka a na ťažkosti v písaní a čítaní. Aktuálne je na materskej dovolenke. Vo voľnom čase sa venuje písaniu blogu (Jazykovko), kde sa „ľudskou rečou o detskej reči" prihovára rodičom s tipmi ako podporiť rečové a jazykové schopnosti detí.


Emócie u detí s narušenou komunikačnou schopnosťou

Cieľom prednášky je predstaviť základné emócie u detí s narušenou komunikačnou schopnosťou. Budeme hovoriť o tom, ako sa rozprávať s deťmi s NKS o emóciách, bližšie sa oboznámime s hnevom a jeho prejavmi u detí s NKS či tým, ako s ním pracovať. Témou budú aj prejavy strachu a neistoty z komunikácie u detí s NKS.

Dozviete sa odpovede i na tieto otázky:

  • Ako sa rozprávať s deťmi s NKS o emóciách?
  • Akými rôznymi spôsobmi sa môže hnev u dieťaťa s NKS prejavovať? 
  • Prečo je dôležité, aby sme hnev dieťaťa s NKS nepotláčali?
  • Prečo moje dieťa v cudzom prostredí nekomunikuje?

Mgr. Sláva Šupejová

Študovala odbor psychológia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 2013 pracovala ako psychologička v Centre špeciálnopedagogického poradenstva v Žiline, ktoré bolo súčasťou ZŠI pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou v Jamníku. Od januára 2023 je súčasťou Centra poradenstva a prevencie v Žiline, kde sa naďalej zameriava na prácu s deťmi s narušenou komunikačnou schopnosťou. Vo svojej práci sa venuje diagnostike, poradenstvu a terapii detí a žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou od dvoch rokov po prípravu na povolanie. Zároveň poskytuje poradenstvo rodičom a učiteľom detí a žiakov s NKS. Oblasťou jej záujmu je terapeutická práca s deťmi predškolského veku, ktoré majú ťažkosti s komunikáciou mimo domáceho prostredia a s deťmi, u ktorých narušená komunikačná schopnosť ovplyvňuje ich sebavedomie a sebahodnotu. Bola súčasťou lektorského tímu kontinuálneho vzdelávania akreditovaného MŠVVaŠ SR určeného pedagógom materských škôl o tom, ako rozvíjať jazykové schopností detí predškolského veku. Od roku 2017 sa vzdeláva vo výcviku v hlbinnej psychodynamickej psychoterapii.


Ako môže pomôcť ORL vyšetrenie pri ťažkostiach v reči?

Lektor ponúkne pohľad na priebeh ORL vyšetrenia, ktoré odporučí logopéd/logopedička pred logopedickou terapiou alebo počas nej. Oboznámi nás so svojimi názormi na oneskorený rozvoj rečových schopností, postrehmi z lekárskej praxe otorinolaryngológa a práce s malými pacientmi, ktorým sa venuje už viac ako 10 rokov.

Pokúsi sa odpovedať na tieto otázky:

  • Sú za všetky problémy zodpovedné nosové mandle?
  • Jedna pani povedala, že naše dieťa nerozpráva, pretože má krátku uzdičku. Je to pravda?
  • Čo robiť so zachrípnutým hlasom dieťaťa?
  • Môže byť za problémom dieťaťa porucha sluchu? 

MUDr. Richard Kulich

Je absolventom Lekárskej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. Atestoval v odbore otorinolaryngológia. Pôsobil v nemocniciach v Galante, Ružomberku, na Kramároch v Bratislave i v Malackách. V súčasnosti ordinuje v ORL ambulancii Auricula v Univerzitnej nemocnici Bratislava v Ružinove. Na detskej otorinolaryngologickej ambulancii pracuje už viac ako 10 rokov a venuje sa aj deťom so sluchovými poruchami a detskej audioprotetike. Ako ORL špecialista je jeho úlohou vylúčiť ochorenie v oblasti dýchacích orgánov, ústnej dutiny a uší, ktoré by mohli mať vplyv na správny rozvoj reči a jazyka, prípadne na nesprávnu výslovnosť. 


Zajakavosť – fakty a mýty

V príspevku priblížime aktuálne poznatky o zajakavosti, jej výskyte, vnímaní zajakavosti v kontexte prostredia, ale i osobnostných čŕt dieťaťa. Priblížime si ciele a smery logopedickej terapie, prognózu tohto typu narušenej komunikačnej schopnosti. Upozorníme na pretrvávajúce mýty o zajakavosti. Súčasťou príspevku budú podnety, ako efektívne podporiť deti/dospelých so zajakavosťou a naše skúsenosti s logopedickou terapiou - modifikáciou zajakavosti. 

Počas prednášky sa budeme venovať aj týmto otázkam:

  • Je na pozadí zajakavosti genetika?
  • Je vhodné s deťmi hovoriť o ich zajakavosti?
  • Môže človek so zajakavosťou vykonávať všetky povolania?

Mgr. Hana Laciková, PhD., EFS

Logopedička, spoluzakladateľka a riaditeľka Súkromného centra špeciálnopedagogického poradenstva Inštitút detskej reči, kde sa špecializuje na oblasť porúch plynulosti reči a oblasť porúch písanej a čítanej reči.
Je európskou klinickou špecialistkou na oblasť porúch plynulosti reči, podieľa sa na adaptácii viacerých diagnostických nástrojov na diagnostikovanie zajakavosti do slovenského jazyka (PPRS, KIDDY CAT, OASES), tiež na vytvorení slovenskej verzie preventívneho programu InterACT. Je dlhodobo súčasťou medzinárodného výskumného tímu zajakavosti. V SCŠPP tiež poskytuje supervíziu a metodické vedenie zamestnancom, ale aj iným odborníkom, participuje na praktickom vzdelávaní študentov logopédie PdF UK.

27. 10. 2023

Dyspraxia – ako ovplyvňuje rečové schopnosti detí a aké sú prístupy v terapii?

Máte dieťa v ranom veku a nehovorí napriek tomu, že veľmi dobre rozumie hovorenej reči? Najbližšie okolie ho často neprávom označuje, že je "lenivé rozprávať". A ono možno nie je lenivé, len mu tá hovorená reč jednoducho nejde. Podobne sa v praxi stretávame s deťmi, ktoré síce rozprávajú, ale výslovnosť mnohých hlások je u nich problémová a napriek tomu, že navštevujú logopedickú terapiu, stav sa veľmi nemení. A možno stretávate ľudí, ktorí majú chybnú výslovnosť hlások R a L a povedia vám, že aj absolvovali logopedickú terapiu, ale stav sa neupravil. Spoločným menovateľom uvedených prípadov môže byť vývinová verbálna dyspraxia. Čo to je a ako rozpoznať, či vaši blízki môžu mať vývinovú verbálnu dyspraxiu, sa pokúsime vysvetliť v príspevku. No a nemenej dôležité budú informácie o tom, čo môžeme robiť, aby sme sa pokúsili stav upraviť alebo zlepšiť.

Pokúsime sa zodpovedať otázky:

  • Aké sú varovné znaky vývinovej verbálnej dyspraxie?
  • Môžeme si vývinovú verbálnu dyspraxiu pomýliť s iným typom narušenej komunikačnej schopnosti?
  • Aké sú efektívne terapie a prečo často nemáme výsledky?

PhDr. Dana Buntová, PhD. 

Pracuje na pozícii funkčného docenta na PdF UK v Bratislave na Katedre logopédie. Venuje sa problematike narušenia zvukovej roviny reči, augmentatívnej a alternatívnej komunikácii a symptomatickým poruchám reči u detí. Vedecky sa angažuje v projektoch VEGA. Okrem práce na akademickej pôde má dlhoročné skúsenosti z logopedickej intervencie u detí raného a predškolského veku. Svoje skúsenosti odovzdáva formou odborných kurzov a webinárov na Slovensku a v Čechách. Je zakladateľkou SCŠPP, Centra detskej reči, ktoré už 14 rokov pomáha deťom.


Učíme sa nové slová pomocou spoločného čítania

Detská slovná zásoba predstavuje všetky slová, ktorým dieťa rozumie a/alebo ich hovorí. Dieťa vysloví prvé slovo približne okolo 12. mesiaca. Čím je staršie, používa vo svojej reči stále viac a viac slov. Osvojovanie nových slov je ovplyvnené mnohými faktormi (napr. myslenie, sluch, motorika, reč dospelého a iné). Výskumy dokazujú, že spoločné čítanie dospelého s dieťaťom výrazne podporuje rozvoj slovnej zásoby nielen v kvantite (počte) slov, ale aj v kvalite (pestrosti) slov.

Príspevok sa zameriava na spoločné čítanie dospelého s dieťaťom. Bližšie opisuje jednotlivé obdobia vo vývine slovnej zásoby do 3. roku života dieťaťa. Prináša konkrétne odporúčania, ako upraviť reč dospelého, ako pracovať s knihou, aby to bolo pre dieťa pútavé, zábavné a podporné. Prednáška je obohatená o videoukážky spoločného čítania a ponúka tipy na vhodné knihy.

Rodičia môžu získať základné informácie o vývine slovnej zásoby detí v ranom veku. Zároveň sa môžu inšpirovať, ako vybrať vhodnú knihu a akým spôsobom čítať s najmenšími, aby to bolo nielen príjemným trávením spoločného času, ale aj prostriedkom pre rozvoj reči ich dieťaťa.

Lektorka sa bude venovať aj týmto otázkam:

  • Ako motivovať dieťa k spoločnému čítaniu?
  • Ako prispôsobiť reč dospelého počas spoločného čítania s najmenšími?
  • Ako vybrať vhodnú knihu pre dieťa do 3 rokov?

Mgr. Terézia Horská

Žije so svojím manželom a dvoma synmi v Prešove. V logopedickej praxi pracuje s deťmi v ranom a predškolskom veku. V rámci externého doktorandského štúdia na Katedre logopédie PdF UK v Bratislave sa venuje téme slovnej zásoby u monolingválnych a bilingválnych detí. Je spoluriešiteľkou grantového projektu zameraného na štandardizáciu testu na hodnotenie slovnej zásoby u slovensky hovoriacich detí. Obľubuje detské knihy, lúčne kvety a dobrú kávu.


Ako môže vyzerať inklúzia pri deťoch s narušenou komunikačnou schopnosťou?

Čoraz častejšie sa stretávame s pojmom inklúzia. Viete však, čo si pod ním predstaviť? Inkluzívne vzdelávanie je predmetom diskusií rodičov a taktiež odborníkov. S prichádzajúcimi zmenami v legislatíve sa postupne stáva bežnou súčasťou našich životov. Prednáška prinesie teoretické vymedzenie základných pojmov, ale najmä praktické skúsenosti lektorky s logopedickou terapiou v rámci inkluzívnej materskej školy. Priblížime si, ako môže vyzerať vzdelávanie detí s narušenou komunikačnou schopnosťou. Lektorka ponúkne svoj pohľad, ako môžeme prispieť k tomu, aby naša spoločnosť bola inkluzívna, ako aj knižné tipy na detskú literatúru venujúcu sa danej problematike. 

Dostanete odpovede na najčastejšie otázky:

  • Aký je rozdiel medzi integráciou a inklúziou?
  • Ako reálne v praxi vyzerá skupinová logopédia v inkluzívnej triede?
  • Profituje z inkluzívneho vzdelávania každé dieťa?
  • Môže sa reč môjho dieťaťa zhoršiť, ak bude v triede s deťmi s inými diagnózami?

Mgr. Zuzana Orosová

Ukončila štúdium logopédie na PdF UK v Bratislave. Od septembra 2016 pracuje ako logopedička v Súkromnom centre poradenstva a prevencie na Stálicovej ulici v Bratislave. Je súčasťou multidisciplinárneho tímu a ako samostatný odborný zamestnanec sa zameriava na riešenie ťažkostí v oblasti narušenej komunikačnej schopnosti poskytovaním diagnostiky, terapie a poradenstva najmä deťom so špeciálnymi potrebami už od raného veku.  Úzko spolupracuje s inkluzívnou materskou školou Veselý úľ, kde rozvíja komunikačné zručnosti detí prostredníctvom interaktívneho čítania v skupinovej forme intervencie. Venuje sa tréningu fonematického uvedomovania podľa Eľkonina. Poskytuje odborné konzultácie nielen rodinám, ale tiež pedagógom v materských a základných školách či iným odborným zamestnancom. Spolupracuje s katedrou logopédie pri zabezpečení logopedickej praxe. Svoje poznatky prezentuje aj prostredníctvom článkov a príspevkov. Vedomosti si pravidelne rozširuje na odborných konferenciách, prednáškach a webinároch.


Bilingvizmus – ako využiť potenciál rôznych jazykov v rodine

Bilingvizmus je dar, ktorého potenciál dokážu rodičia využiť pri výchove svojho dieťaťa. Lektorka sa bude venovať téme bilingválnej výchovy v dnešnej dobe, keď je multikultúrna spoločnosť neodmysliteľnou súčasťou nášho denného života. Zo svojej klinickej praxe priblíži základné odporúčania a tipy na efektívnu bilingválnu výchovu, ktoré sa jednoducho a rýchlo dajú aplikovať do každodenného rodinného života.

Okrem iného sa dozviete aj odpovede na otázky:

  • Čo funguje a čo nefunguje pri výchove bilingválneho dieťaťa?
  • Aké faktory sú pri bilingválnej výchove dôležité?
  • Ktoré stratégie rozvíjania jazykových zručností môžem uplatniť, keď chcem rozvíjať viacjazyčnosť svojho dieťaťa? 

Mgr. Natália Čavajdová, CertMRCSLT, HCPC

Pracuje ako bilingválna pediatrická logopedička v klinike St. John’s Therapy Centre v Londýne. Logopédiu vyštudovala na PdF UK v Bratislave. Klinické skúsenosti má s bilingválnymi deťmi z rôznych kultúr vo veku od 2 rokov do 11 rokov, ktoré majú oneskorený vývin reči, vývinovú jazykovú poruchu, narušenú zvukovú rovinu reči, ADHD, autizmus, odlišnosti v pragmatických zručnostiach, sociálnej komunikácii a interakcii alebo ťažkosti v emočnej regulácii. Zaoberá sa diagnostikou jazykových zručností bilingválnych detí vo viacerých svetových jazykoch v spolupráci s klinickými tlmočníkmi. Taktiež má skúsenosti s adaptáciou zahraničných terapeutických postupov do slovenského jazyka.

INFRA Slovakia, s. r. o.
J. Hollého 875
908 73 Veľké Leváre

konferencia@infraslovakia.sk
www.infraslovakia.sk

Pre partnerov a médiá: Ak chcete podporiť našu konferenciu, neváhajte nás kontaktovať.