Konferenčná téma sa zameria na zrozumiteľnosť reči a vývin správnej výslovnosti u detí vo veku 2 – 4 roky. Priblížime si, čo tieto pojmy znamenajú, ako spolu súvisia a ako vyzerá bežný vývin výslovnosti u slovenských detí (aktuálne informácie). Dozviete sa, ako môže rodič alebo učiteľka MŠ jednoducho posúdiť zrozumiteľnosť reči a vývin výslovnosti či kedy je vhodné (a kedy už nevyhnutné) vyhľadať logopéda pre deti vo veku 2 až 4 roky. Povieme si, čo by mala efektívna logopedická terapia obsahovať a čomu sa radšej vyhnúť, i to, ako môže rodič aktívne prispieť k úspechu terapie. Aké aktivity sú vhodné v domácom prostredí a ako hodnotiť pokroky? A aké môžu byť dôvody, prečo terapia niekedy neprináša očakávané výsledky?

Lektorka poskytne praktické rady, konkrétne príklady aj priestor pre otázky. Cieľom je posilniť rodiča v jeho úlohe — aby sa stal kompetentným partnerom logopéda a aktívnym spolutvorcom logopedickej terapie.

Často kladené otázky, na ktoré dostanete odpoveď:

• Prečo logopéd hovorí o zrozumiteľnosti reči, keď rodiča zaujíma hlavne výslovnosť?
• Ako môže rodič zistiť, či sa výslovnosť jeho dieťaťa vyvíja primerane veku, a kedy už nastal čas vyhľadať logopéda?
• Čo skutočne pomáha správnemu rozvoju výslovnosti a čomu sa radšej vyhnúť, aby sme dieťaťu neublížili?

Moje dieťa ešte nerozpráva aj keď by už podľa veku malo... Má autizmus? S touto otázkou sa často stretávame nielen v ambulancii, ale aj na rôznych fórach či sociálnych sieťach. Pre rodiča je náročné zorientovať sa vo veľkom množstve informácií, ktoré ponúka internet. Je však pravdou, že aj my sa v praxi čoraz viac stretávame s deťmi, ktoré sú na diagnostickom rozhraní, či ide o dieťa s vývinovou jazykovou poruchou ako hlavnou nozologickou jednotkou alebo ako prejav autizmu. Cieľom príspevku je poukázať na to, čo majú obe vývinové poruchy spoločné, a podrobnejšie opísať hlavné odlišné znaky.  Popíšeme si, ako sa môže zmeniť správanie dieťaťa po tom, ako sa zlepšia jeho jazykové schopnosti, a že nie všetky deti, ktoré vyzerajú, že majú autizmus, aj autizmus naozaj majú. V závere príspevku objasníme, kedy je vhodný čas na to, aby sme už nečakali, ale radšej vyhľadali odborníka.

V príspevku sa dozviete odpovede na otázky:

• Čím sa líši vývinová jazyková porucha od autizmu?
• Čo sú to pragmatické oslabenia, môže z toho dieťa „vyrásť“?
• Kedy je už vhodné vyhľadať s dieťaťom odborníka?

Porucha sluchu nepriaznivým spôsobom ovplyvňuje život dieťaťa a jeho rodiny. Prejavuje sa zhoršenou schopnosťou dieťaťa vnímať a spracovávať zvuky prostredia aj samotnú reč. Plnohodnotná kompenzácia poruchy sluchu v ranom období prostredníctvom načúvacích aparátov, prípadne kochleárnych implantátov, a následná terapia, sú nevyhnutnými faktormi ovplyvňujúcimi vývin hovorenej reči u dieťaťa s poruchou sluchu. Rodičia predstavujú najdôležitejší článok v celom procese terapie.

Dôležitá je aktívna kooperácia rodiča dieťaťa s poruchou sluchu s inými odborníkmi, ktorí sa venujú tejto špecifickej oblasti (ORL lekár, foniater, logopéd, surdopéd, psychológ, technický pracovník...). Pri tejto vzájomnej súčinnosti odborníkov a rodičov je vysoká pravdepodobnosť, že si dieťa s poruchou sluchu osvojí hovorený jazyk a bude sa môcť vyvíjať a vzdelávať spolu s jeho počujúcimi rovesníkmi. Zabezpečí sa tak kvalitná integrácia do spoločnosti počujúcich ľudí.

Na aké otázky prezentácia odpovie?

• Aké sú najdôležitejšie faktory ovplyvňujúce vývin sluchových schopností a jazykových zručností u detí s poruchou sluchu?
• Prečo rodič patrí k najdôležitejším činiteľom pri budovaní hovoreného jazyka u svojho dieťaťa s poruchou sluchu?
• Existujú postupy, ktoré edukujú rodiča, akým spôsobom budovať hovorený jazyk u dieťaťa s poruchou sluchu?

Jemná motorika rúk a motorika úst spolu veľmi úzko súvisia. Pohyby prstov aktivujú oblasti v mozgu súvisiace s artikuláciou. Aj preto je veľmi dôležité deti motivovať, aby kreslili. Práve doma môžeme deťom vytvoriť miesto, kde môžu tvoriť bez porovnávania a potreby podať nejaký výkon. Keď budete poznať, ako sa kresba vyvíja, budete presne vedieť, ako dieťa do tejto aktivity vtiahnuť. 

Lektorka odpovie na otázky:

• Ako jemná motorika, grafomotorika a reč spolu súvisia?
• Ako sa kresba vyvíja a prečo je dôležité poznať jednotlivé štádiá?
• Ako motivovať ku kresleniu deti, ktoré túto aktivitu nevyhľadávajú?

Lektorka sa bude venovať vplyvu digitálnych technológií na vývin reči a jazykové schopnosti detí s dôrazom na v raný a predškolský vek. Upozorní na rastúci čas, ktorý deti trávia pred obrazovkami, a zároveň poukáže na rozdiel medzi prínosmi technológií a rizikami pri ich nadmernom užívaní. Opiera sa o výskumy, ktoré dokazujú, že najväčší význam pri rozvoji reči majú reálne obojsmerné konverzačné výmeny medzi dieťaťom a dospelým, zatiaľ čo pasívne sledovanie obsahu alebo rušenie interakcie obrazovkami môže mať negatívny vplyv na reč detí. Zohľadňuje aj odporúčania odborných organizácií o primeranom čase strávenom pri obrazovkách podľa veku. Prednáška zdôrazní potrebu vedomého rodičovstva: spoločné sledovanie, rozhovor o obsahu a hľadanie rovnováhy medzi technológiami a reálnou ľudskou interakciou.

Budeme sa venovať aj otázkam:

• Ako vplýva čas pred obrazovkou na vývin reči u detí?

• Koľko času pred obrazovkami je pre deti ešte v poriadku?

• Ako tráviť čas pred obrazovkami tak, aby to malo pozitívny vplyv na reč detí?

Rečový prejav dieťaťa sa vyvíja a zdokonaľuje každou osvojenou hláskou. Medzi poslednými prichádzajú na rad hlásky L a R – práve preto, že sú artikulačne najnáročnejšie. Rodičia vnímajú potrebu naučiť svoje dieťa vysloviť hlásku L a R zvyčajne v predškolskom období. Na prednáške si povieme, kedy je najvyšší čas začať s nácvikom a akými cvičeniami môže rodič pomôcť dieťaťu v domácom prostredí aj bez logopéda. Ďalej poradíme, čo by rodič určite nemal robiť na vlastnú päsť a či metóda opravovania vedie k úspechu. 

Konferenčná téma odpovie na otázky:

• Kedy má dieťa používať hlásku L a R v spontánnej reči?

• Čo môžem ako rodič spraviť bez logopéda, keď moje dieťa nevie hlásky L/R?

• Akými krokmi musí dieťa prejsť, aby používalo L/R spontánne?

Prednášajúca sa bude venovať vývinu jedenia u detí od narodenia po raný detský vek so zameraním na oromotorické zručnosti, ako sú cucanie, žuvanie, prehĺtanie a manipulácia s jedlom v ústach. Rozoberieme jednotlivé fázy vývinu týchto schopností, odporúčania k zavádzaniu tuhšej stravy a signály, ktoré naznačujú, že dieťa je na nové formy stravovania pripravené. Súčasťou témy bude aj prehľad najčastejších behaviorálnych porúch prehĺtania a jedenia, napr. selektívne jedenie – „picky eaters“, odmietanie potravy, úzkostné reakcie pri jedle, ich možné príčiny, rizikové faktory a odporúčané postupy na ich včasné rozpoznanie a zvládanie.

Prednáška je určená rodičom, odborníkom aj všetkým, ktorí chcú lepšie porozumieť vývinu detského jedenia a stravovania – od prvého dúška mlieka až po samostatné zahryznutie do jablka či mrky.

Otázky, na ktoré sa účastníci dozvedia odpovede:

• Ako prebieha vývin jedenia u detí od narodenia do 3 rokov, kedy je vhodné začať s tuhou stravou a ako spoznať, že je na to dieťa pripravené?

• Akých chýb sa dopúšťame pri zavádzaní príkrmov a ako sa im vyhnúť?

• Čo sú  poruchy prehĺtania a behaviorálne poruchy  jedenia, ako ich rozpoznať, ako odlíšiť nechuť k jedlu od skutočného problému a kedy  už vyhľadať odbornú pomoc?

Vývin detskej reči je fundamentálna schopnosť a zložitosť vývinu doteraz ponecháva mnohé otázky nezodpovedané. Čo však s istotou vieme, je fakt, že vývin reči a osvojovanie čítania sú vnútorne a kauzálne späté. To platí u detí s typickým vývinom a o to viac u detí s poruchami psychického vývinu. V prednáške vysvetlíme, aké jazykové schopnosti v predškolskom veku sú kľúčové pri učení sa čítať. Charakterizujeme deti s rizikom ťažkostí v čítaní. Objasníme tzv. jednoduchý model čítania. Na záver predstavíme nový prevenčný program na rozvíjanie pregramotnostných schopností pre triedy materských škôl.

Rozoberieme aj tieto témy:

• Ktoré jazykové schopnosti predškolákov sú dôležitým základom vývinu čítania?
• Ako sa môže prejaviť riziko, že dieťa bude mať v škole ťažkosti v čítaní?
• Ako preventívne rozvíjať schopnosti a pripravovať predškolákov na čítanie?

Hlas je kľúčovým komponentom našej komunikácie a tak ako sa staráme o svoje telo, musíme venovať pozornosť aj nášmu hlasu. Keď sa detskému hlasu nedostáva primeraná starostlivosť, môžu sa objaviť ťažkosti, ktoré výrazne limitujú jeho komunikáciu. Hlas dieťaťa s poruchou hlasu môže byť chrapľavý, dýchavičný, nápadne odlišný od rovesníkov alebo dokonca dieťa zažíva momenty, keď hlas úplne stráca. Medzi správanie, ktoré hlasu škodí, patrí časté kričanie, nadmerné používanie hlasu, rozprávanie v hlučnom prostredí či nesprávna technika tvorby hlasu. Na hlas však vplývajú aj iné nemenej dôležité faktory vrátane celkového zdravotného stavu dieťaťa, kvality vzduchu a celkovej rodinnej dynamiky. 

Na našej prednáške sa podrobne pozrieme na to, ako môžeme podporiť zdravú tvorbu hlasu dieťaťa v domácom prostredí a ako obmedziť kričanie a prekrikovanie sa medzi súrodencami. V neposlednom rade si povieme, kedy je vhodný čas navštíviť odborníka na poruchy hlasu

Pokúsime sa zodpovedať otázky: 

• Ako sa tvorí hlas a čo sa deje s hlasivkami, keď dieťa kričí?
• Ako môže porucha hlasu ovplyvniť každodenný život dieťaťa a jeho sebavedomie?
• Ako sa rieši porucha hlasu v logopedickej praxi a ako môžem ako rodič efektívne pomôcť svojmu dieťaťu? 

V dobe digitálnych technológií a rýchlo sa meniacich stimulov pre náš mozog sa môže zdať, že obyčajná hra stratila iskru. Je nespratná, hračiek je veľa, stratia sa alebo ošúchajú, nehýbu sa, sú nudné. Ale viete, čo hra nestratila? VÝZNAM. Vo svojom príspevku lektorky ukážeu, akú dôležitú rolu zohráva hra v celkovom vývine dieťaťa i pri osvojovaní reči.

Téma sa pokúsi odpovedať na tieto otázky:

• Prečo je hra základný nástroj učenia sa dieťaťa v ranom veku?
• Akými hrami a hračkami dokážeme podporiť rečový vývin dieťaťa?
• Ako môžeme v hre využiť komunikačné stratégie?