„Moje dieťa nerozpráva. Môjmu dieťaťu vôbec nie je rozumieť. Moje dieťa hovorí ako robot, neskloňuje, nečasuje... Moje dieťa stále kričí, plače, hádže sa o zem, vôbec neviem, prečo je také zlé... Potrebujeme ísť na vyšetrenie k logopédovi, ale nikto nás nechce zobrať. Všade je plno alebo majú niekoľkomesačné až ročné čakacie doby. Čo máme robiť?“

Toto sú slová zúfalých rodičov, ktorí sa často nemôžu dostať na logopedické vyšetrenie.

V prednáške zhrnieme, ktoré prirodzené denné rutiny môžu zlepšiť rečové a jazykové zručnosti detí, a naopak, akých faktorov by sme sa mali vyvarovať. Objasníme, prečo je dôležité pracovať s dieťaťom v prirodzenom prostredí už od narodenia. Priblížime, prečo je dôležitá multidisciplinárna spolupráca s inými odborníkmi najmä v ranom veku.

Pokúsime sa odpovedať na otázky:

• Prečo je dôležité vyladiť sa na úroveň dieťaťa a snažiť sa porozumieť jeho potrebám?
• Prečo nie je vhodné navštevovať zariadenia, ktoré sa vydávajú za logopedické, ale vyštudovaní logopédi v nich nepracujú?
• Prečo sa radšej nepúšťať do tréningu správnej výslovnosti podľa rád na sociálnych sieťach?

Úspešné zvládnutie kurikula všetkými žiakmi je hlavným cieľom základnej školy. Tento proces je ovplyvnený mnohými faktormi, z ktorých najdôležitejší je schopnosť „učiť sa“ u žiaka. Takmer všetky deti sú schopné naučiť sa „učiť sa“, avšak každé potrebuje v rôznej miere pomoc a asistenciu dospelého. Rodič má veľký potenciál pomôcť dieťaťu s touto nie vždy ľahkou a samozrejmou úlohou a v istej miere je to aj jeho zodpovednosť a povinnosť v rámci starostlivosti o dieťa. 

Prednáška odpovie na otázky:

• Ako môže byť rodič nápomocný v procese „učenia sa“ u svojho dieťaťa? 
• Aké najefektívnejšie stratégie môže rodič dieťaťu ponúknuť?
• Akých chýb sa treba vyvarovať alebo čo vám môže „kaziť“ úspech pri spoločnom učení?

Známy grécky filozof Platón kedysi vyslovil myšlienku: „Nechajte deti učiť sa pomocou hry, nie donucovaním.“ V duchu tohto výroku sa bude niesť príspevok, ktorý vám ozrejmí, aké hry a aktivity sa najčastejšie využívajú v logopédii, aby bolo cvičenie pre dieťa zábavnejšie. Možno vás prekvapí, ako môžeme komunikačné schopnosti detí rozvíjať aj prostredníctvom iných známych hier či bežných aktivít. Súčasťou príspevku budú praktické tipy a videoukážky.

V prednáške sa okrem iného dozviete:

• Prečo je také dôležité vnášať do logopedickej terapie prvky hry?
• Ktoré logopedické hry a pomôcky sa najviac využívajú v praxi?
• Ako môžeme rozvíjať komunikačné schopnosti detí pri modelovaní z plastelíny, pri skladaní lega, čítaní knižiek či dokonca pri upratovaní?

Príspevok prinesie a zrozumiteľne pre rodiča vysvetlí základné pojmy v súvislosti s vývinom reči z pohľadu výslovnosti a uvedomovania si vlastnej výslovnosti u dieťaťa. Priblíži, kedy považujeme výslovnosť dieťaťa za správnu a kedy za nesprávnu či chybnú. Dozviete sa, prečo dieťa počas svojho vývinu niektoré hlásky zamieňa a slová komolí, kedy daný stav už považujeme za problém a je potrebné ho riešiť.

Hlavná časť príspevku bude venované možnostiam a spôsobom, ako správne stimulovať sluchové vnímanie, sluchové rozlišovanie a následne aj fonematické uvedomovanie s cieľom zlepšiť dané schopnosti a ovplyvniť výslovnosť dieťaťa v pozitívnom smere. Predstavíme si možnosti, ako s dieťaťom o hláskach a písmenkách zrozumiteľne komunikovať, a získate informácie o vývine opísaných schopností od raného veku až po mladší školský vek s vymedzením konkrétnych vekových míľnikov.

Nezabudneme ani na prevenciu a budeme sa venovať aj dôvodom, prečo stimulovať sluchové vnímanie, rozlišovanie a pamäť, a ako tieto schopnosti súvisia s nástupom do školy a následným bezproblémovým osvojovaním čítania a písania.

Dieťa: „Mňam, mám rád šalámu.“
Rodič:  Salámu! Hovoríme SALÁMU!
Dieťa: Veď áno, hovorím, ŠALÁMU.

Prečo len upozornenie dieťaťa na chybu nezaberá a dieťa opäť zopakuje slovo chybne? Lebo potrebuje fonologickú stimuláciu alebo inak povedané tréning sluchového uvedomovania a rozlišovania.

• Prečo je tréning sluchového uvedomovania a rozlišovania dôležitý pre správnu výslovnosť slov, ale aj pre budúce úspešné čítanie či písanie diktátov?
• Dá sa to trénovať, aj keď dieťa ešte nepozná písmenká?
• Musím vždy navštíviť logopéda, aby takéto zámeny v slovách zmizli?

Každý rodič netrpezlivo čaká na prvé slová svojho dieťaťa. Pred nástupom prvých slov si však musí osvojiť viacero schopností, ktoré predchádzajú verbálnej komunikácii. V prednáške sa zameriame práve na vývin reči  v tomto období. Ak je vývin reči u dieťaťa v norme, ide o obdobie 0 – 12 mesiacov, pri oneskorenom vývine reči je to neskôr. Ak chceme dieťa pripraviť na prvé slová, mali by sme vedieť, čo sú prediktory reči a prečo sú dôležité, ako si ich všímať a ako ich môžeme u dieťaťa podporiť.

Odpovieme aj na otázky:

• Čo všetko musí dieťa zvládnuť pred nástupom prvých slov?
• Čo sú prediktory reči a prečo sú dôležité?
• Aké aktivity môžu dieťa motivovať k prvým slovám? 

Obdobie nástupu dieťaťa do školy je dôležitým životným míľnikom v každej rodine. Rodičia detí s narušenou komunikačnou schopnosťou o to intenzívnejšie hľadajú odpovede na otázky: Do ktorej školy zapíšeme naše dieťa? Ktoré vzdelávacie prostredie ho najlepšie pripraví na život? Je škola pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou vhodnou alternatívou v procese inkluzívneho vzdelávania?

Budeme sa snažiť detailnejšie vysvetliť:

• Aký je rozdiel medzi úvodným a prípravným ročníkom?
• Aké sú špecifiká vzdelávania v školách pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou?
• Čo musia urobiť rodičia, aby mohli svoje dieťa zapísať do školy pre žiakov s NKS?

Pohľad stomatológa sa mení novými informáciami, ktoré prinášajú veda a výskum. Sledovanie prítomnosti kazov a ich ošetrenie je síce stále súčasťou práce stomatológa, ale už to zďaleka nie je jeho jediná práca. Tvorba kazov sa žiaľ začala prejavovať v oveľa nižšom veku a vysoký výskyt týchto problémov nám ponúkol sledovanie detí už od narodenia. Nárast kazivosti a dysfunkčných orálnych porúch ovplyvňuje aj rast a vývoj zubov a čeľustí. Modifikácie vývoja kvôli prítomnosti nesprávnych návykov, zlozvykov, syndrómov a chorôb sú časté. Správnym a včasným odstránením prekážky v prirodzenom raste umožníme prirodzenejší vývoj a rast dieťaťa.

Budeme sa zaoberať otázkami:

• Ako súvisí ústne dýchanie s orálnym zdravým?
• Čo si treba všímať na zuboch, tvári, postoji dieťaťa? 
• Môže pedostomatológ ovplyvniť vývoj dieťaťa?  

Vývin reči u detí zahŕňa viacero oblastí. Nejde len o osvojovanie nových slov, zdokonaľovanie porozumenia a výslovnosti, ale aj o osvojovanie gramatiky materinského jazyka. Poznatky o gramatike, ohýbaní a ukladaní slov vo vete si deti osvojujú od nás, dospelých, počúvaním a vnímaním našej reči. Na začiatku vývinu znie detská reč „kostrbato“, deti slová k sebe len prilepujú, neohýbajú ich. Postupne však začínajú nadobúdať zručnosti v používaní rôznych gramatických kategórií, napr. množného čísla, predložkových spojení, minulého a budúceho času atď. V našej prednáške sa pokúsime jednoducho a zrozumiteľne objasniť, ako vývin gramatických schopností prebieha „v norme“ u zdravých detí, ale taktiež dokedy je prípustné, aby sa v reči detí objavovali chyby. Ponúkneme nápady, akým spôsobom môžu rodičia, ale nielen oni, rozvíjať gramatický cit detí v bežných komunikačných situáciách, ale aj pri cielenom nácviku, a s akými materiálmi pri tom môžu pracovať.

Budeme sa zaoberať otázkami:

• Ako sa vyvíja gramatická stránka reči v norme?
• Kedy treba zbystriť pozornosť a začať riešiť gramatiku dieťaťa?
• Akými spôsobmi a s akými materiálmi môžeme stimulovať správne osvojovanie gramatiky?

Autizmus je neurovývinová porucha. Podľa 11. revízie Medzinárodnej klasifikácie chorôb ide o spektrum autistických porúch charakterizované deficitmi v schopnosti iniciovať a udržať sociálnu interakciu a komunikáciu a úzko vymedzeným stereotypným správaním. Výskumy poukazujú na komplikovanú mozaiku genetických faktorov, ktoré sa spolu s faktormi prostredia navzájom ovplyvňujú a vytvárajú u každého jedinca s autizmom osobitý fenotyp s rôznou závažnosťou deficitov. Jedinci s autizmom majú často poruchy funkčnej reči a kognitívne deficity, preto je podľa nových štandardných postupov žiaduce vyšetrenie intelektu a logopedické vyšetrenie aj s logopedickou intervenciou.  

Téma objasní možné príčiny porúch reči pri autizme a odpovie na nasledujúce otázky:

• Aké sú stupne závažnosti porúch funkčnej reči pri autizme?
• Aké sú podmienky pre správny vývin reči a čo spôsobuje poruchy vývinu reči?
• Ako súvisia základné charakteristiky autizmu s rečou a  prečo si v komunikácii nerozumie neurotypický jedinec s autistom?

Porozumenie reči sa vyvíja postupne a prechádza rôznymi fázami. Bábätko najskôr reaguje na známe zvuky a hlasy. Postupne začína vnímať mimiku, gestá a tón hlasu, ktorý vyjadruje určitú emóciu (radosť, hnev a pod.). Nastupuje porozumenie významu slov a často používaných fráz. Ako však vieme identifikovať, že nám dieťa nerozumie? Ako sa vtedy správa? Počas prednášky sa budeme venovať tomu, akým spôsobom môžu rodičia prispieť k zlepšeniu porozumenia reči u detí. Dôležitým faktorom je reč orientovaná na dieťa počas každodenných aktivít a spoločnej hry. Zameriame sa na jednoduché techniky, hry a aktivity. Porozumenie reči je veľmi dôležité pre kognitívny a sociálny vývin dieťaťa. Keď je narušené, má to vplyv na rôzne oblasti života u ľudí vo všetkých vekových kategóriách, čo si uvedieme na niekoľkých príkladoch. 

Budeme sa venovať aj týmto témam:

• „Rozumie všetkému, ale nerozpráva.“ Vníma to tak vždy aj logopéd?
• Akým spôsobom môžete podporiť rozvoj porozumenia reči u svojho dieťaťa?
• Ako vplýva porozumenie reči na úspešnosť žiaka v škole a na dospelého človeka v živote?

Je klasické poobedie. Ideme po náročnom dni z práce, zobrať dieťa zo škôlky, druhé zo školy, rozviezť na krúžky, zatiaľ urobiť nákup, rozmýšľame, čo bude na večeru, vyzdvihujeme z krúžkov, cestou krotíme hladné „šelmy“, ktoré sú nabité emóciami z celého dňa, vytvárame stratégiu, ako prežijeme písanie úloh, cvičenie na chrbátiky... aaaaa... nieee!... ešte logopédia!... Ukážeme si, že nácvik artikulácie nemusí byť strašiakom ani pre nás rodičov, ani pre naše deti. Spoločne sa pozrieme na to, ako domáci tréning obsahom aj dĺžkou prispôsobiť na mieru každému dieťaťu – aj tomu snaživému, aj tomu odmietavému. Pretvoríme bežné predmety a hračky na skvelé logopedické a motivačné pomôcky.

V prednáške sa tiež dozviete:

• Ako je možné, že moje dieťa u logopéda krásne spolupracuje, ale doma odmieta?
• Z čoho môže prameniť detská, ale aj rodičovská nechuť k cvičeniu?
• Aké „triky“ pomáhajú a akým chybám sa vyhnúť pri nácviku artikulácie doma?